Zážitková Kambodža

Takže po mnohých sťažnostiach a nabádaniu som sa dokopala napísať konečne ďalší príspevok z môjho života v Kambodži. Za ten čas som toho ale zažila toľko, že ani neviem, kde začať. Kambodža je proste úžasná krajina a dúfam, že sa tu ešte raz vrátim aspoň ako turista.

Každoročne do Kambodže prúdia tisícky turistov len kvôli samotnému Angkor Watu a poviem vám, že to stojí naozaj za to. Mne sa Angkor a Siem Reap veľmi páčil, určite to bolo dofarbené aj dobrou spoločnosťou, ale celkovo sú tie chrámy strhujúce. Najviac ma oslovil Bayon, chrám s obrovskými hlavami, inak celý chrámový komplex je obrovský v krásnom prírodnom prostredí. K tomu, ak si požičiate bicykle ako my máte o krásny deň postarané. Jedinou nevýhodou sú teda tie davy turistov, potom je niekedy problematické mať fotky len chrámov, bez cudzích ľudí k tomu, ale je to celkom zvládnuteľné. Podobní fanatici vo fotení sa v oknách a dverách ako som ja sa môžu v Angkore vybúriť na celý rok :D. Okrem Angkoru má aj mesto Siem Reap svoje čaro, hlavne trhy sú tam dobré na nechávanie peňazí. A floating village so západom slnka sa nám tiež veľmi páčila, aj keď sme sa dočítali, že to nestojí za to a je to vyhadzovanie peňazí. Nám sa páčilo.

Bayon

Čiže toť v skratke Angkor Wat, ďalšie zážitky z cestovania mám v Mondulkiri, čo je jedna provincia v Kambodži na východe na hranici s Vietnamom. Tam som si rýchlo spomenula na naše chladné Slovensko, teda určite nie také chladné ako je momentálne, ale slnečnú a teplú Kambodžu to pripomínalo len zďaleka. Je tam totiž dosť lesov a kopcov, no a po 5 mesiacoch v horúčavách Sihanoukvillu, sme mierne mrzli. Prvá zastávka ráno bola na trhu, kupovať ponožky, šatky, svetre ja dokonca aj vlnenú čiapku som kúpila. To bol miestny štýl, tričko, nohavice a vlnená čiapka :). Ale keďže sme sa presúvali všade na motorkách, čiapka sa veľmi zišla, na motorke je zima. V Mondulkiri sa mi veľmi páčil jeden z najväčších vodopádov v Kambodži Bou Sra, vtedy to teriganie na motorke naozaj stálo za to. Mondulkiri je vlastne preslávené tým, že tu žijú ešte pôvodné kmene Bunongov, ktorí vyrábajú košíky, chodia v sporých tradičných odevoch, tkajú šatky a vyrábajú med. Tak sme sa vydali po ich stopách, ale bohužiaľ sme skoro žiadnych nenašli, nešli sme totiž na žiaden trek na slonoch do lesov, ale len po okolitých dedinách. Ale aj toto blúdenie malo niečo do seba, došli sme do dediny Krang Te, ktorá podľa Lonely Planet mala byť strediskom Bunongov, bola to však kmérska dedina, v ktorej veru bielych tak často nevidia, my sme boli pre nich väčšia atrakcia, hlavne s malými lekárkinými deťmi. A na zastávke na čaji som sa mohla už aj vydať :). Z tejto našej dovolenky mám ešte silný zážitok zo spania v hammaku vonku, čiže takej hojdacej sieťke. Dobre som sa nevyspala, budila som si pri každom šušťaní, ale zážitok veľký, plus som asi definitívne prekonala svoju arachnofóbiu, tým, že som pochrúmala praženú tarantulu. Ja by som to pochúťkou nenazvala, bolo to pre mňa veľmi suché a chlpaté, ale možno s dresingom :D. No a stihli sme sa aj previezť na slonovi, síce len krátko, ale predsa. Slonica bola hladná a tak sme si vychutnávali natriasanie v lese pri trhaní stromčekov a bambusov.

Medzitým všetkým som stihla zažiť aj kmérsku svadbu, teda dokonca už aj neplánovane dve. Je to úplne rozdielne ako u nás. Tu to ponímajú vo veľkom štýle, čím viac hostí, tým viac peňažných darov (dary sú iba peňažné), na prvej svadbe bolo 1000 hostí a na tej druhej možno o niečo menej. Ženil sa náš zamestnanec z projektu, a tak svadba bola pre nás veľký zážitok. Kmérska svadba v podstate trvá tri dni, stále sú tam nejaké obrady, je sa a mladí pár sa stále prezlieka :). Hlavná slávnosť večer, podobne ako u nás hostina sa konala v hoteli, všetci došli vyobliekaní, ženičky riadne vymaľované, jedlo sa, pilo, v ponuke bolo ale len pivo a chýbali mi naše svadobné koláče :D. Ale tak v podstate mám polročnú diétu od koláčov a čokolády, čo nie je zlé. No a najväčší gól bol, že o desiatej večer svadba skončila. Mne sa aj zdalo podozrivé, že sa všetci nejako rýchlo napchávajú a pijú vo veľkom, ale že nás ako posledných o desiatej doslova vyzametajú z parketu, to by som neverila. Svadobný pár vlastne celú dobu len vítal hostí a potom sa s nimi lúčil, medzitým mali jeden obrad jedenia ovocia a jeden tanec, ale inak sme ich vôbec nevideli. V skoro identickom štýle sme si posvadbovali s našimi susedmi, ktorých doteraz neviem, ako sa volajú alebo kto tam vlastne všetko býva.

Tak to je v skratke moja zážitková Kambodža.... Okrem toho zažívam s deťmi každý deň niečo krásne, ale to sa ani nedá popísať... :)

Mýty o HIV/AIDS

Vopred upozorňujem, že nie som žiaden odborník na HIV/AIDS a ani tento príspevok nie je zamýšľaný ako odborný. Ide len o moje postrehy a informácie, ktoré som tu zatiaľ nadobudla (teda môžu sa vyskytnúť aj nepresnosti :)).

Takto spávajú deti

Na Slovensku máme skreslené predstavy o HIV a AIDS. Ani sa tomu nečudujem, lebo aj u nás to predstavuje určité tabu a Slovensko patrí ku krajinám s relatívne nízkym počtom nakazených, k novembru 2011 sa počet nakazených na Slovensku pohyboval len okolo 384. Oproti Kambodži je to diametrálne odlišné číslo. V Kambodži existuje mnoho rodín, ktoré sú poznačené HIV, členovia rodín sú nakazení alebo niekto zomrel na následky AIDS. Na druhej strane aj v Kambodži s takýmto vysokým výskytom (prevalencia je 1,6% medzi dospelými od 15 do 49 rokov) by sa dalo povedať, že HIV je tabu, resp. ľudia zatajujú svoju chorobu aj pred príbuznými, ak sa o niekom dozvedia, že má v rodine chorého na HIV, tak si od nich nechcú nič kupovať, nemôžu normálne pracovať. Akoby si predtým zatvárali oči. Veľkou pomocou v boji proti HIV/AIDS je antiretrovirálna liečba poskytovaná chorým zadarmo. Sponzorom je vláda, zahraničná pomoc, mnohé nadácie ako nadácia Billa Clintona. Rozmach vírusu HIV patrí v Kambodži k najvyšším v krajinách Ázie, je to predovšetkým dôsledok sex turizmu. Ak sa s liečbou začne skoro, človek má šancu viesť plnohodnotný život mnoho rokov. Ako naše deti v projekte. Nevieme síce aká budúcnosť ich čaká, ale dúfam, že dlhá, lebo mi už riadne prirástli k srdcu a oni veru za nič nemôžu.

 

Keby ste ale videli tieto deti naživo, určite by ste neverili, ako ťažko sú choré. Medzi HIV pozitívnymi deťmi máme aj niekoľko negatívnych, ide o súrodencov tých pozitívnych. Verte mi, že na prvý pohľad a ani na druhý a tretí to nerozlíšite :). Všetky deti sa bláznia, naháňajú, športujú, hrajú ako deti. Prejavom ich choroby je však znížená imunita a vedľajšie účinky liekov, na ktoré sú odkázané na celý život. Častejšie preto trpia na bežné infekcie. Kašeľ, bolesti hrdla a hlavy sú na dennom poriadku. Prípadne niektoré z nich majú prejavy na koži, ako sú kožné infekcie, mykózy. U niektorých sa však vyskytnú aj vážnejšie problémy. Určite to nechcem nadľahčovať, ale ani šíriť skreslené predstavy o umierajúcich deťoch.

.

Ja a Srey Onn na narodeninovej oslave

HIV nie je vôbec také ľahké dostať. Priznám sa aj ja som mala na začiatku skreslené predstavy o šírení choroby, nebála som sa, že by som sa tu nakazila ale predstavovala som si, že tu bude viac ochranných opatrení. No rýchlo ma to prešlo, keď ma začali deti bozkávať, objímať, túliť sa :). Hneď pri tom zabudnete na všetky predsudky, predstavy a aj choroby. Existujú prípady, že sa vírus neprenesie z chorej matky na dieťa, alebo z manžela na manželku alebo naopak. Horší je ten opačný prípad, keď deti za nič nemôžu a narodia sa s ťažkým rozsudkom. Takýto osud má aj väčšina našich detí. Je to strašne nefér, hoci mnohé z nich si to ešte neuvedomujú, ako sú poznačené a čo ich vlastne čaká. Tieto deti tu s HIV žijú dennodenne a ja som veľmi šťastná, že môžem aspoň na chvíľku preniknúť do tohto sveta.

Sihanoukville

Opäť sa hlásim z Kambodže, tentoraz z upršaného Sihanoukvillu. Presťahovaná som už týždeň, ale na začiatok sa ešte vrátim k posledným zážitkom z Phnom Penhu. Momentálne je v Kambodži raining season, čiže nie je to prekvapujúce, že často prší, čo ma však prekvapilo je, ako rýchlo sa z takého dažďa vedia spraviť záplavy. V priebehu pol hodiny hustého lejaku sa vám pred očami zaplavujú ulice. S Bajou sme boli práve v aute na ceste domov smerom k našej uličke a už len vidíme samú vodu a zapadnuté auto pred nami. Ani neviem koľkokrát sme sa cestou otáčali, kým sme sa nakoniec úspešne dostali k nám. Človek potom vystúpi z auta a zapadne takmer po kolená do neveľmi lákavej vody :).

V Phnom Penhe som ešte pred sťahovaním stihla navštíviť kráľovský palác. Ide o komplex záhrad a palácov, ktoré lákajú nielen turistov ale i mnohých domácich. Celkovo ma palác až tak neohromil, asi to malo väčší význam práve pre miestnych, ale záhrady boli veľmi pekné.

Mnísi na ceste do kráľovského paláca

A nastalo sťahovanie, pomedzi to mierne lúčenie a asi po tri a pol hodinách cesty autom cez nádherné územia zelených ryžových polí s majestátnymi vodnými byvolmi som sa dostala na juh k moru, do mesta Sihanoukville. Rozdiel je hneď badateľný, je tu omnoho viac turistov, keďže sú tu široko-ďaleko najkrajšie pláže. Prostredie je viac vidiecke, menšia premávka, trošku chladnejší vzduch od mora, ale vážne len trošku :).

Sezóna dažďov sa zatiaľ naplno prejavuje, ešte som sa poriadne k moru nedostala, lebo počas našej voľnej nedele lialo celý deň. Stihla som si však ovlažiť nohy na nádhernej Otres pláži, ktorá so svojimi slamenými bungalovmi a prístreškami u vás vyvoláva pocit tropického raja. Voda v mori je nadpriemerne teplá, skoro ako vo vani. Kto neverí, nech sa dôjde presvedčiť .

Okrem množstva turistov tu žije aj veľké množstvo ex-patov, ktorí tu objavili svoj kúsok raja. Dokonca aj slovenský bar tu nájdete s hŕstkou Slovákov, niekoľko Čechov a plno Rusov. Takže môžem oprašovať základy ruštiny. Rusi tu majú už aj svoj obchod, reštaurácie, prípadne aj celé súkromné ostrovy, ku ktorým vedie obrovitánsky most.

Hamaki

Za týždeň v Sihanouku mám už tiež kopec zážitkov. Deti v projekte sú veľmi milé, mnoho z nich príde za vami len tak vás objať, ale sú tu samozrejme aj také, ktoré sa radšej hrajú alebo učia samy a nevyhľadávajú vašu spoločnosť. Bez khmérčiny je komunikácia kostrbatá, takže sa začínam učiť aspoň základy khmérčiny, zatiaľ mi to všetko zneje veľmi podobne . S deťmi sme boli na výlete pri vodopádoch Kbal Chhay, je tam krásne, také piknikové prostredie s množstvom typických hojdacích sietí - hamakov, ideálne na oddych ale s neuveriteľne ľadovou vodou.

V Sihanouku pokračujem v objavovaní gastronomických špecialít, predovšetkým rýb a morských plodov, keďže je to tu všetko čerstvé, vylovené priamo z mora. Taká barbecue barracuda nemá chybu a väčšinou ani jednu kosť ;) a ovocné shaky alebo džúsy k tomu sú geniálne ako zákusok.

Chýba tu síce ruský trh, ale je tu tiež veľký trh, kde sa dá lacno najesť aj nakúpiť a na nočnom trhu si prídu na svoje labužníci, ktorí sa neboja ochutnať vyprážané chrobáky, žaby, hady. Ja sa ešte odhodlávam .

Hadov je tu celkovo dosť, nikto poriadne nevie či jedovaté alebo nie, plus aj škorpióny tu občas pobehujú, ako napríklad aj u nás v dome . Ale nie sú vraj jedovaté a nepohybujú sa až tak rýchlo, našťastie.

  

V Sihanouku som prešla aj na nový režim. S lekárkou Sylvou, čo je tu so mnou, cvičíme o dušu :), chodíme do miestneho fitka, ale naše fitness centrá to pripomína len zďaleka. Cvičíte totiž priamo vonku uprostred záhrady, k tomu yoga občas. V tom teple je to všetko dvakrát také namáhavé, čiže aspoň si môžem popíjať shaky bez výčitiek svedomia :). 

Koniec druhého hlásenia.

Deti sa tu kúpu vo vode oblečené.

1.týždeň- Phnom Penh

Je tomu presne týždeň, čo sme prileteli do hlavného mesta Kambodže Phnom Penhu, no mne sa zdá, že som tu už mesiac. Toľko nových informácií, zážitkov, vôní a chutí.

Prišla som sem ako dobrovoľníčka cez občianske združenie Dvojfarebný svet na šesť mesiacov pracovať na projekte House of Family v sirotinci pre HIV pozitívne deti. Zo Slovenska so mnou priletela ešte ďalšia dobrovoľníčka Baja, každá ale budeme pracovať v inom meste.

Prvý intenzívny pocit, ktorý som zažila, keď sme vystúpili z lietadla bolo dusno, ako v nejakom pralese a tma, a to bolo pritom len 7 hodín večer. Stmieva sa tu skoro, na čo si stále ešte neviem zvyknúť.

Je tu teplo, to som aj očakávala, horšie je to dusno, človek sa sakramentsky potí, ale je to znesiteľné, keďže v dome je klíma a majú tu ventilátory na každom rohu. Nevýhoda týchto veterných pomôcok je, že sme hneď s Bajou prechladli, posmrkávali, Baju chytili aj horúčky, no proste zmena klímy a my dve hneď tomu podľahneme :). Momentálne tu má byť raining season, ale doteraz sme ju veľmi nepociťovali, pršalo síce každý deň, ale len tak minimálne, dnes ale prišiel poriadny lejak, tak uvidíme, či do októbra nebudú aj nejaké tie záplavy.

Čo sa týka života v Phnom Penhe, takmer všetko sa deje a odohráva na ulici, na ulici to proste žije! Ostrihajú vás tu, spravia manikúru, môžete si kúpiť hotové jedlo, pitie, tuk-tukári čakajú na každom rohu. Apropo strava, tak moje predstavy o tom, že tu určite schudnem sa asi nenaplnia, pretože na známom ruskom markete sa poriadne najete za jeden jediný dolár, no upozorňujem, že to nie je pre každého, lebo sú tam všelijaké pachy navôkol, ktoré vám chuť do jedla nepridávajú a niektoré nudle vyzerajú skoro ako vyschnutá gáza. Všetko pred vami nastrihajú do misky zalejú to všakovakými omáčkami, šťavičkami, doslova kúzlami, pristrihnú do toho nejakú zelenú bylinu a môžete sa do toho pustiť, samozrejme paličkami :). Jedenie paličkami je nevyhnutnosť. Okrem týchto labužníckych vychytávok tu nájdete aj reštaurácie so západnými chuťami, prípadne vietnamské, singapurské, čínske, nudle na všelijaké spôsoby. Ďalšou lakocinkou z oblasti gastronómie sú určite ovocné smoothies alebo čerstvý kokos, či sugar cane limonáda, v preklade voda s cukrom :).

Najmladší člen Chivan s oranžovými zúbkami

Ohľadom práce, projektu a detí, tak tie sú podarené, po anglicky toho veľa nepovedia, ale aj tak si rozumieme, hlavne mladšie, tie nemajú problém sa hneď na vás vrhnúť a objímať vás, hrať sa s vami, tancovať, sú to deti, ktoré potrebujú veľa lásky, ale ešte viac vám jej vedia dať....

Zatiaľ sa stále zaúčame, to ešte potrvá, kým sa do všetkých záležitostí človek úplne dostane. Mená detí nám tiež robia menšie problémy, no nie sú to naše Janky, Zuzky alebo Peťkovia :). Tak to je na prvý týždeň akurát tak dosť, budem sa opäť hlásiť, Cambodia calling :).

Oslava narodenín