Sihanoukville

Opäť sa hlásim z Kambodže, tentoraz z upršaného Sihanoukvillu. Presťahovaná som už týždeň, ale na začiatok sa ešte vrátim k posledným zážitkom z Phnom Penhu. Momentálne je v Kambodži raining season, čiže nie je to prekvapujúce, že často prší, čo ma však prekvapilo je, ako rýchlo sa z takého dažďa vedia spraviť záplavy. V priebehu pol hodiny hustého lejaku sa vám pred očami zaplavujú ulice. S Bajou sme boli práve v aute na ceste domov smerom k našej uličke a už len vidíme samú vodu a zapadnuté auto pred nami. Ani neviem koľkokrát sme sa cestou otáčali, kým sme sa nakoniec úspešne dostali k nám. Človek potom vystúpi z auta a zapadne takmer po kolená do neveľmi lákavej vody :).

V Phnom Penhe som ešte pred sťahovaním stihla navštíviť kráľovský palác. Ide o komplex záhrad a palácov, ktoré lákajú nielen turistov ale i mnohých domácich. Celkovo ma palác až tak neohromil, asi to malo väčší význam práve pre miestnych, ale záhrady boli veľmi pekné.

Mnísi na ceste do kráľovského paláca

A nastalo sťahovanie, pomedzi to mierne lúčenie a asi po tri a pol hodinách cesty autom cez nádherné územia zelených ryžových polí s majestátnymi vodnými byvolmi som sa dostala na juh k moru, do mesta Sihanoukville. Rozdiel je hneď badateľný, je tu omnoho viac turistov, keďže sú tu široko-ďaleko najkrajšie pláže. Prostredie je viac vidiecke, menšia premávka, trošku chladnejší vzduch od mora, ale vážne len trošku :).

Sezóna dažďov sa zatiaľ naplno prejavuje, ešte som sa poriadne k moru nedostala, lebo počas našej voľnej nedele lialo celý deň. Stihla som si však ovlažiť nohy na nádhernej Otres pláži, ktorá so svojimi slamenými bungalovmi a prístreškami u vás vyvoláva pocit tropického raja. Voda v mori je nadpriemerne teplá, skoro ako vo vani. Kto neverí, nech sa dôjde presvedčiť .

Okrem množstva turistov tu žije aj veľké množstvo ex-patov, ktorí tu objavili svoj kúsok raja. Dokonca aj slovenský bar tu nájdete s hŕstkou Slovákov, niekoľko Čechov a plno Rusov. Takže môžem oprašovať základy ruštiny. Rusi tu majú už aj svoj obchod, reštaurácie, prípadne aj celé súkromné ostrovy, ku ktorým vedie obrovitánsky most.

Hamaki

Za týždeň v Sihanouku mám už tiež kopec zážitkov. Deti v projekte sú veľmi milé, mnoho z nich príde za vami len tak vás objať, ale sú tu samozrejme aj také, ktoré sa radšej hrajú alebo učia samy a nevyhľadávajú vašu spoločnosť. Bez khmérčiny je komunikácia kostrbatá, takže sa začínam učiť aspoň základy khmérčiny, zatiaľ mi to všetko zneje veľmi podobne . S deťmi sme boli na výlete pri vodopádoch Kbal Chhay, je tam krásne, také piknikové prostredie s množstvom typických hojdacích sietí - hamakov, ideálne na oddych ale s neuveriteľne ľadovou vodou.

V Sihanouku pokračujem v objavovaní gastronomických špecialít, predovšetkým rýb a morských plodov, keďže je to tu všetko čerstvé, vylovené priamo z mora. Taká barbecue barracuda nemá chybu a väčšinou ani jednu kosť ;) a ovocné shaky alebo džúsy k tomu sú geniálne ako zákusok.

Chýba tu síce ruský trh, ale je tu tiež veľký trh, kde sa dá lacno najesť aj nakúpiť a na nočnom trhu si prídu na svoje labužníci, ktorí sa neboja ochutnať vyprážané chrobáky, žaby, hady. Ja sa ešte odhodlávam .

Hadov je tu celkovo dosť, nikto poriadne nevie či jedovaté alebo nie, plus aj škorpióny tu občas pobehujú, ako napríklad aj u nás v dome . Ale nie sú vraj jedovaté a nepohybujú sa až tak rýchlo, našťastie.

  

V Sihanouku som prešla aj na nový režim. S lekárkou Sylvou, čo je tu so mnou, cvičíme o dušu :), chodíme do miestneho fitka, ale naše fitness centrá to pripomína len zďaleka. Cvičíte totiž priamo vonku uprostred záhrady, k tomu yoga občas. V tom teple je to všetko dvakrát také namáhavé, čiže aspoň si môžem popíjať shaky bez výčitiek svedomia :). 

Koniec druhého hlásenia.

Deti sa tu kúpu vo vode oblečené.