Zážitková Kambodža

Takže po mnohých sťažnostiach a nabádaniu som sa dokopala napísať konečne ďalší príspevok z môjho života v Kambodži. Za ten čas som toho ale zažila toľko, že ani neviem, kde začať. Kambodža je proste úžasná krajina a dúfam, že sa tu ešte raz vrátim aspoň ako turista.

Každoročne do Kambodže prúdia tisícky turistov len kvôli samotnému Angkor Watu a poviem vám, že to stojí naozaj za to. Mne sa Angkor a Siem Reap veľmi páčil, určite to bolo dofarbené aj dobrou spoločnosťou, ale celkovo sú tie chrámy strhujúce. Najviac ma oslovil Bayon, chrám s obrovskými hlavami, inak celý chrámový komplex je obrovský v krásnom prírodnom prostredí. K tomu, ak si požičiate bicykle ako my máte o krásny deň postarané. Jedinou nevýhodou sú teda tie davy turistov, potom je niekedy problematické mať fotky len chrámov, bez cudzích ľudí k tomu, ale je to celkom zvládnuteľné. Podobní fanatici vo fotení sa v oknách a dverách ako som ja sa môžu v Angkore vybúriť na celý rok :D. Okrem Angkoru má aj mesto Siem Reap svoje čaro, hlavne trhy sú tam dobré na nechávanie peňazí. A floating village so západom slnka sa nám tiež veľmi páčila, aj keď sme sa dočítali, že to nestojí za to a je to vyhadzovanie peňazí. Nám sa páčilo.

Bayon

Čiže toť v skratke Angkor Wat, ďalšie zážitky z cestovania mám v Mondulkiri, čo je jedna provincia v Kambodži na východe na hranici s Vietnamom. Tam som si rýchlo spomenula na naše chladné Slovensko, teda určite nie také chladné ako je momentálne, ale slnečnú a teplú Kambodžu to pripomínalo len zďaleka. Je tam totiž dosť lesov a kopcov, no a po 5 mesiacoch v horúčavách Sihanoukvillu, sme mierne mrzli. Prvá zastávka ráno bola na trhu, kupovať ponožky, šatky, svetre ja dokonca aj vlnenú čiapku som kúpila. To bol miestny štýl, tričko, nohavice a vlnená čiapka :). Ale keďže sme sa presúvali všade na motorkách, čiapka sa veľmi zišla, na motorke je zima. V Mondulkiri sa mi veľmi páčil jeden z najväčších vodopádov v Kambodži Bou Sra, vtedy to teriganie na motorke naozaj stálo za to. Mondulkiri je vlastne preslávené tým, že tu žijú ešte pôvodné kmene Bunongov, ktorí vyrábajú košíky, chodia v sporých tradičných odevoch, tkajú šatky a vyrábajú med. Tak sme sa vydali po ich stopách, ale bohužiaľ sme skoro žiadnych nenašli, nešli sme totiž na žiaden trek na slonoch do lesov, ale len po okolitých dedinách. Ale aj toto blúdenie malo niečo do seba, došli sme do dediny Krang Te, ktorá podľa Lonely Planet mala byť strediskom Bunongov, bola to však kmérska dedina, v ktorej veru bielych tak často nevidia, my sme boli pre nich väčšia atrakcia, hlavne s malými lekárkinými deťmi. A na zastávke na čaji som sa mohla už aj vydať :). Z tejto našej dovolenky mám ešte silný zážitok zo spania v hammaku vonku, čiže takej hojdacej sieťke. Dobre som sa nevyspala, budila som si pri každom šušťaní, ale zážitok veľký, plus som asi definitívne prekonala svoju arachnofóbiu, tým, že som pochrúmala praženú tarantulu. Ja by som to pochúťkou nenazvala, bolo to pre mňa veľmi suché a chlpaté, ale možno s dresingom :D. No a stihli sme sa aj previezť na slonovi, síce len krátko, ale predsa. Slonica bola hladná a tak sme si vychutnávali natriasanie v lese pri trhaní stromčekov a bambusov.

Medzitým všetkým som stihla zažiť aj kmérsku svadbu, teda dokonca už aj neplánovane dve. Je to úplne rozdielne ako u nás. Tu to ponímajú vo veľkom štýle, čím viac hostí, tým viac peňažných darov (dary sú iba peňažné), na prvej svadbe bolo 1000 hostí a na tej druhej možno o niečo menej. Ženil sa náš zamestnanec z projektu, a tak svadba bola pre nás veľký zážitok. Kmérska svadba v podstate trvá tri dni, stále sú tam nejaké obrady, je sa a mladí pár sa stále prezlieka :). Hlavná slávnosť večer, podobne ako u nás hostina sa konala v hoteli, všetci došli vyobliekaní, ženičky riadne vymaľované, jedlo sa, pilo, v ponuke bolo ale len pivo a chýbali mi naše svadobné koláče :D. Ale tak v podstate mám polročnú diétu od koláčov a čokolády, čo nie je zlé. No a najväčší gól bol, že o desiatej večer svadba skončila. Mne sa aj zdalo podozrivé, že sa všetci nejako rýchlo napchávajú a pijú vo veľkom, ale že nás ako posledných o desiatej doslova vyzametajú z parketu, to by som neverila. Svadobný pár vlastne celú dobu len vítal hostí a potom sa s nimi lúčil, medzitým mali jeden obrad jedenia ovocia a jeden tanec, ale inak sme ich vôbec nevideli. V skoro identickom štýle sme si posvadbovali s našimi susedmi, ktorých doteraz neviem, ako sa volajú alebo kto tam vlastne všetko býva.

Tak to je v skratke moja zážitková Kambodža.... Okrem toho zažívam s deťmi každý deň niečo krásne, ale to sa ani nedá popísať... :)